Vzdávam hold mojej vnútornej Čarodejnici (predmenštruačnej fáze).

Tej, ktorá vidí všetkú tú temnotu a predsa má silu ju transformovať.

Premieňať kov na zlato.

Odpustiť a znovu si zvoliť milovať.

Zas a znova si zvoliť odbrniť svoje srdce, po všetkých ranách života.

Každým cyklom si zvoliť čistú lásku namiesto večného zatrpknutia…...

Táto veta ti pomôže identifikovať, či je strach prítomný v tvojom živote - veľakrát má veľmi nenapadnú podobu.

A len strach ťa delí od žitia v láske - k sebe, ostatným a k životu samotnému.

Kedykoľvek, keď si nebudeš istá, či to, čo práve žiješ, konáš, či hovoríš, vychádza zo strachu v tebe alebo z čistoty...

Žiješ svoje túžby srdca, alebo sa ich zo strachu, že si ich nezaslúžiš, vzdávaš a ukrývaš to za výhovorky, prečo sa to pre teba práve teraz nedá, prečo to nie je reálne?

Jediný dôvod, prečo to "nie je reálne", je ten, že tvoja súčasná frekvencia neladí s frekvenciou tvojej túžby…

Je omyl myslieť si, že najskôr to musíš uvidieť, aby si tomu uverila....