Túto Jeseň mi duša pošepkala, že je čas pustiť starú identifikáciu, aby som mohla posunúť svoje energetické kapacity.
A tak som skočila do neznáma.
Odovzdala som sa do prázdnoty, čiernej diery nekonečnej božskej inteligencie.
Aby som mohla slúžiť cez seba naplno.
Nie z miesta mojej ľudskej podoby, ktorá existuje na frekvencií limitov.
Na miesto, kde opäť milujem život – SEBA.
...Následne som odletela deň pred Vianocami s jednosmernou letenkou na Ibizu...
...Bez stabilného príjmu som zbalila kufor a odišla s jednosmernou letenkou do Portugalska.
...Vedela som, že musím pustiť staré príbehy, aby som sa opäť dokázala ponoriť do prítomnosti.
Aký má zmysel žitia, keď sa z neho nedokážeme z hlbín duše úprimne radovať?